Spoveď sestry v Domove "sociálnych služieb"

8.6.2012 o 10:00 (upravené 15.6.2012 o 0:04) | Karma článku: 22.09 | Prečítané  21570-krát

Domov sociálnych služieb (DSS). Neviem, či som sa už stretla s takým zavádzaním, ako je tento názov. Miesto, kde sa z pacientov, ktorí vyžadujú odbornú zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť stávajú „sociálni klienti“.

Pracujem od roku 1991 ako sestra v DSS. V tom čase zariadenia boli poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s lekárom. Postupom času a zmenami zákonov, sme sa dopracovali až k tomu, že v DSS zrazu boli sestry nepotrebné. Vytrácali sa, pred dvomi rokmi, sme boli už iba 4 sestry a 4 opatrovateľky. Bolo to málo a dnes sme už len 3 sestry, lebo sestra je „drahá". Akoby išlo práve o plat a nie o to či je potrebná!


Máme "klientov" - neznášam to slovo. Imobilných sú 2/3, majú dekubity, katétre, PEG, nasogastr.sondy, Parkinson, Alzheimer, demencie, NCMP. Jeden pacient - DMO(40rocny) a klienti s CA s injekčnou imunostimulačnou liečbou. Vizitujeme s neurológom, psychiatrom, oše.lekárom, predpis liekov na mesiac dopredu ,píšeme oše.dokumentáciu a oše záznamy.Vedieme zdrav. dokumentáciu, zabezpečujeme vyšetrenia ,rozhodujeme čo s človekom v prípade zhoršenia stavu.


Keď vstúpil do platnosti zákon o platoch sestier, VUC kraj využil neexistujúci normatív a stanovil vlastnú normu - dve sestry. Jedna s plným platom sa stala "vedúca" a druhy môj plat sa rozrátal po 25% ako sestra a 75% ako asistent. Nepodpísanie tohoto svinstva znamenalo výpoveď z nadbytočnosti.


Doteraz nikomu neprekážalo ,že význam slova "zabezpečuje", vlastne v praxi znamená "vykonáva". Vždy sme robili to, čo ordinoval lekár a čo je potrebne pre klienta samozrejme v rámci možnosti a obmedzení typu, poisťovňa nepreplatí, nedá sa zakúpiť ,lebo nie sú financie. Často sa prizeráme ako nám ĽUDIA umierajú bez pomoci a zhoršuje sa im zdravotný stav kvôli neschopnosti prehĺtať a prijímať tekutiny na dehydratáciu a podvýživu. Dochádza k úrazom, pretože nie je dostatok peňazí, aby sa zabezpečili bočnice, respektíve postele s bočnicami. Väčšina pacientov je na nevyhovujúcich váľandách, kde je prístup len z jednej strany a teda polohovanie je viac ako nedostačujúce. Pracujeme ako nám káže naše svedomie, naše vedomosti, pracovne skúsenosti, ale je to všetko málo pre človeka ,ktorý potrebuje omnoho viac. Sestru nonstop.


Desím sa myšlienky, že by som si mala dať príbuzného v takom zlom zdravotnom stave do zariadenia, aké sa vďaka legislatíve a hraniu sa na slovíčkovanie stávajú z DSSiek. Naši „klienti" sú predsa živé bytosti a to, že sú starí a chorí a hlavne bezbranní a odkázaní na starostlivosť a majú nárok na ošetrovanie a zdravotnú starostlivosť, z nich robí vďaka tejto politike obete diskriminácie. Zo zariadení sú útulky bez poskytovania dostatočnej zdravotnej starostlivosti.


Je vyčerpávajúce prizerať sa ako sa stráca pred očami človek a „kričí" o pomoc a ja nemôžem, lebo nemám ako a nemám čím. Nie sme zazmluvnení s poisťovňou?! Nemáme právomoci, pri každom našom výkone ideme vlastne proti zákonu, lebo "zabezpečujeme" ??!! Veď to nie je možné, veď pri volaní pohotovosti v noci ,či poobede, je častou odpoveďou :,"Koľko ma rokov? A čo by ste chceli? Poraďte si !" V ZZ našich klientov nechcú lebo sú polymorbídni, dementní, často nekľudní a vykrikujúci. Bez prognózy vyliečenia a tak ostávajú v zariadení a umierajú. My poskytovať zdravotnú starostlivosť nemáme. SOS!


Všetci naši „klienti" sú s odkázanosťou najvyššieho stupňa VI , niektorí V, prečo asi? Asi preto, že sú ťažko chorí a ťažko postihnutí, čo si nikto ozaj nevie zrátať dve a dve? Nikto od nás neodchádza po určitom čase kompenzovaný, či dokonca vyliečený ,všetci u nás zomierajú. Úmrtnosť je alarmujúca ,veď za dva roky zomrelo 34 ľudí, už to samotné predsa niekomu musí povedať ,že sú to veľmi ťažké stavy potrebujúce sestru.Hlavne sú to ľudia ktorí si zaslúžia všetko, čo majú aj ostatní občania. Odbornú ošetrovateľskú starostlivosť garantovanú nami sestrami. Často mám chuť to vzdať, často sa nedokážem vyrovnať s vlastnou bezmocnosťou, keď viem čo človek potrebuje.


Naša DSS je nazývaná aj "lacný hospic", všetci ktorí nazrú na naše stavy, či už záchranári, lekári, krútia hlavami a nechápu ako je možné,  že sme v službe iba dve. Jedna sestra a jedna opatrovateľka. V nočnej len jedna v celej budove!!!!!


Nezmyslené zákony nezohľadňujúce potreby a práva ľudí, nesmie to takto predsa zostať. Veď to, čo sa teraz s nami stalo, je nie len degradujúce a ponižujúce, ale nazvem to eutanáziou klientov. Tak to vnímam nielen ja.


Na zaver ešte praktická ukážka obchádzania zákonov v zariadeniach VUC.


Na 25% sestra s tarifným platom 205E,zaradená do jednozmennej prevádzky, kde jediný príplatok mam za sviatok 50%(z 200E!). Za špecializáciu nemám 66, ale len 16,50eur! To je dodatok k zmluve. Na 75% som zdravotnícky asistent, tj 301,E, ale už zaradená do trojzmennej prevádzky.


Obavám sa, že ak táto situácia bude pokračovať sociálne služby v tomto "sociálnom" štáte budú na úrovni "Konga" a vrátiť niečo na slušnú úroveň bude stáť omnoho viac peňazí. Vraciame sa míľovými krokmi vzad.


Všetci sa môžeme jedného dňa zobudiť v bolestiach, s dekubitmi na váľande niekde v DSS, kde nebude nikto z personálu, čo by nám vedel tíšiť bolesť, správne manipulovať s našim telom, odborne ošetril rany. Rozumel našim problémom profesionálne, predchádzal, dokázal informovať lekára. Poskytol liečbu, rehabilitáciu a komfort nie len po tej hygienickej ale hlavne po stránke zdravotnej starostlivosti.


Chýba mi pud sebazáchovy...

Hlavné správy

SPORT.SME.SK

Po sláve športovcov prichádza samota. Výdavky ostanú, plat nie

Koniec kariéry a čo potom? Mnohí športovci končia pri alkohole a hazarde.

ZAHRANIČIE

Svet sa obáva nezávislého Škótska, prišlo by v najhoršom čase

Väčšina krajín by bola radšej, keby sa Británia nerozpadla.

ZAHRANIČIE

Mladú rakúsku bojovníčku za Islamský štát zabili, povedali rodičom

Rakúsko zatiaľ nevie potvrdiť, či zahynulo jedno z dvoch dievčat.


Už ste čítali?